Dnes tu pre vás mám jednu starú jednodielovku s Niallom. Niektoré ste ju už možno čítali, bola totiž už na blogu, a niektoré možno nie.
Tak užívajte, čo najskôr sa posnažím pridať niečo nové ;)
„JA nie som AMY!“ vykríkla so slzami v očiach. Ubíjalo ju už len to, že musela vysloviť túto vetu. Bála sa toho na začiatku hádky, bojí sa aj teraz. Bojí sa mu pozrieť do tváre, pretože ak uvidí jeho výraz, bude vedieť, že stále miluje svoju bývalú. No musela to urobiť. Kvôli tomu sa s ním začala hádať, kvôli tomu vyslovila tú vetu. Odtrhla zaslzené oči od podlahy a pozrela do tváre, ktorú napriek všetkému milovala. Keď videla jeho výraz, všetko sa v nej zlomilo, položil ju doslova na kolená.
„Tak predsa..“ zašepkala kľačajúc.
„Evey...“ stál na mieste, ruka vystretá akoby sa jej chcel
dotknúť.
„Nič nehovor,“ postavila sa zo zeme, čo ju stálo mnoho síl.
Bez rečí, bez okolkov vyšla z miestnosti. Emócie držala v sebe,
nechcela prejaviť nič z toho, čo sa v nej v skutočnosti dialo. V tichosti
prešla cez obývačku, okolo svojho priateľa a vyšla na chodbičku. Natiahla na
seba tenký červený kabátik, z ratanovej komody zobrala kľúče, mobil a peňaženku.
Otvorila dvere, vyšla z bytu a poriadne zatresla dverami. Nastúpila
do svojho mini, okamžite naštartujúc vyrazila na hlavný ťah z Londýna. Po
dvadsiatich kilometroch, keď sa objavilo prvé odpočívadlo, odstavila auto a oprela
sa o operadlo. Dívala sa na čelné sklo, po ktorom stekali kvapky dažďa.
Rovnako ako po okne tiekol dážď, tak aj po jej tvári tiekli slzy. Dovolila
samej sebe sa rozplakať a tak nechať vyplaviť zo seba všetky emócie, ktoré
ju sužovali. Všetky pocity, ktoré jej trhali srdce na kúsky.
Vo chvíli, keď Niall neodpovedal, keď ostal stáť s prázdnym
výrazom, zrútil sa jej svet. Zrútila sa jej nie len prítomnosť, ale aj
budúcnosť. Budúcnosť, ktorú si plánovali, keď ešte ani len netušila, že muž, s ktorým
spávala už tri roky v jednej posteli, po celý ten čas myslel na inú.
Vo vrecku kabátika jej zavibroval mobil. Po sekundách
váhania sa načiahla poň. Zbadajúc, že jej nevolá Niall zodvihla.
„Evey! Kde si?!“ dožadoval sa odpovede.
„Za mestom,“ potiahla nosom a rýchlo sa snažila utrieť
si mokré líca, akoby ju Liam mohol cez telefón vidieť.
„Kam máš namierené?!“ strach, ktorý ho ovládol dokázala
rozpoznať ešte aj cez telefón.
„Neboj sa, nemám v pláne obtočiť sa s autom okolo
nejakého stromu,“ prevrátila očami. „Ale inak..“ zaváhala. „Odkiaľ to..“
„Volal mi. Bol vystrašený.“
„Oooo!“ rozzúrila sa. „Tak vystrašený!“
„Evey prestaň!“
karhal ju ako malé dieťa. „Je jasné, že sa o teba bojí, keď si bez slova v takomto
počasí odišla.“
„V takomto počasí?“ spustila smiech. „Liam, prosím ťa, nebuď
smiešny. Toto počasie vládne na tomto ostrove každý deň,“ sarkasticky sa
usmievala, znova, akoby ju mohol uvidieť.
„Nehádž ten svoj úsmev, ktorý ma občas privádza do
zúrivosti, ale radšej príď do Starbucksu,“ nečakal na odpoveď, rovno zložil.
Neostávalo jej nič iné ako naštartovať a vrátiť sa späť do mesta.
Za cinkotania zvončeka nad dverami, vošla do teplej, útulnej
kaviarne neďaleko Green Parku, kde sa s Liamom obvykle stretávala.
Rozhliadla sa po miestnosti a vykročila k najvzdialenejšiemu stolu v kúte.
Opäť mlčky si prisadla a oprela sa.
„Prečo si ma sem volal?“ opýtala sa. Skôr ako stihol
odpovedať, od vedľajšieho stola sa ozvala odpoveď.
„Chcem sa s tebou porozprávať.“
„Nemáme sa o čom,“ postavila sa a Liamovi venovala
mrazivý pohľad. „Odchádzam. A ty si si ti u mňa posral.“
„Evey,“ Niall ju chytil za ruku.
„Nedotýkaj sa ma!“ vyriekla to kľudným hlasom, ktorý bol nepríjemnejší
ako keby to povedala s odporom.
„A budem sa ťa dotýkať!“ zvýšil hlas a ľudia na okolo
začali po nich zvedavo pokukovať. Vedela, že dnes večer už bude na Twitteri
minimálne 5O fotiek a Tweetov o tom, ako sa pohádali na verejnosti.
„Nemáš právo.“
„Ale mám. Si moja priateľka.“
„Už takmer dve hodiny nie,“ pohŕdavo sa mu dívala do očí.
Mala sto chutí odvolať to, nechať ho, nech sa jej ospravedlní. No bála sa, že
by to znova dopadlo rovnako. Preto radšej nahodila kamenný výraz bez emócií. „Skončilo to v tej sekunde,
keď si mi dal jasne najavo, že nikdy nebudem ako Amy.“
Liamovi padla sánka.
„Bola to chyba.“
„Chyba, ktorú si urobil minimálne desať krát za posledný
polrok. Keď si mi neustále pripomínal “ako varila polievku Amy, aký bol Amy-n obľúbený
parfém, aké filmy ste spolu pozerávali“ !“ do hlasu sa jej vkrádali emócie, čo
nebolo dobré znamenie. Minimálne nie pre ňu.
„Už to nikdy neurobím,“ zahľadel sa jej hlboko do očí. Hnev,
ktorý ju ovládal sa pomaly začal meniť na bezhraničnú lásku, ktorú k nemu pociťovala.
Never mu! Nepodľahni znova tým modrým
očiam! Šepkalo jej vnútro.
„Ako to môžeš vedieť? Teraz tvrdíš, že to neurobíš. Ale čo o týždeň,
o mesiac alebo o rok, keď mi povieš, že “moja bývala by to urobila
lepšie“ ? Vieš si predstaviť ako mi to ubližuje? Keď mám pocit, že ti nie som dosť dobrá?!“
neovládla sa. Slzy jej tiekli po lícach, zmocnila sa jej triaška. Niall si
kľakol na koleno a povedal:
„Tu na tomto mieste kľačím pred tebou ako tvoj otrok.
Prisahám ti, že už ťa nikdy s nikým nebudem porovnávať. Evey chcem si ťa
vziať za manželku, chcem aby si bola pre mňa jediná do konca života..“ odmlčal
sa na chvíľu. „Vezmeš si ma?“ hlas sa mu triasol, oči sa leskli, sánka ho
bolela od napätosti. Čakal na odpoveď, ktorej sa bál.
„Ja..“ začala opatrne. Otázka ju očividne prekvapila. „Ja si
to... musím.. ešte.. premyslieť..“ zašepkala, vytrhla si ruku z tej jeho a vykročila
z kaviarničky, kde nechala kľačajúceho Nialla a prekvapených labužníkov
kávy.
Nastúpila do auta a rýchlo uháňala preč. Nevedela kam
ide, ceste ani šoférovaniu nevenovala dostatočnú pozornosť. A to sa jej
stalo osudným..
Na semafóre si nevšimla červenú a vrútila sa rovno pod
autobus. Posledné čo videla pred očami boli Niallove oči...
„Niall..“ zašepkala skôr ako sa jej zmocnila temnota.
To si robíš srandu :(
OdpovedaťOdstrániťBožeeee, to je smutné :(
Tak nádherné, ale smutné.... :/
Ďalšia dokonalosť od Teba ♥
pri čítaní mi napadla táto pesnička, ktorú milujem :)
http://www.youtube.com/watch?v=sONoETfC6Bc
Snáď sa bude páčiť :)
A BTW, teším sa na Fight :)
♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
Love love love Xxx
Podľa mňa by si už mala sedieť vo väzení...
OdpovedaťOdstrániťDvojitá vražda Nialla Horana? :-D
Ale
Je
To
Dokonalo
Smutné
Milujem
Tvoje
Články
:* :-) ;-) ^_^
Bože môj :( To je také smutné ... budem plakať ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťOh Gosh... Ja...
OdpovedaťOdstrániťA ja si túto jednodielovku pamätám!!!
Pretože je to tá najkrutejšia, najnespravodlivejšia a najprekrásnejšia jednodielovka... vôbec...
Viem, že Ťa tu príliš chválim a viem, že jestvujú ľudia, ktorým sa moja zdrvujúca chvála a opakujúce sa slovko -dokonalosť- v každom komentári zdá prehnaná, možno nemiestna... Lebo písanie a knižky sú ako káva, buď ti sadne a zachutí alebo nie.
(Vidíš, už som schopná bľabotať aj o káve v absolútne opačnej téme, to prevýši ďalší môj osobný rekord. ;))
Ale mne to tvoje písanie proste čertovsky sadlo, Ivi.
Už aj keby si niečo fakt že zbabrala, čo sa nikdy nestane, ja v tom budem vidieť a hľadať klady.
Veľmi to tu ľúbim, až tak, že som tu strávila časť Valentína a pri nákladiaku čokolády si čítala staré články a poviedky. ♥_♥
Ale za vraždu Evey by som Ti dala rok a pol. :(((
(!♥!♥!)
Ivi je to krásne a zároveň zúfalo k-kkruté. Zimomriavky ♥ Blue xx
OdpovedaťOdstrániť